PODNOSKA

“Keď je po večerníčkovej klauniáde atmosféra na izbe taká, že odtiaľ vychádzaš s pocitom, že to celé do seba zaklaplo, že to malo zmysel, že dieťa to potrebovalo, rodič to potreboval a my sme si to veľmi užili - vtedy cítim, že moja úloha tam bola dôležitá.” 
Počuli ste už o Klaunských večerníčkoch? Je to nový program Červeného nosa, s ktorým zdravotní klani navštevujú večer  malých onkologických pacientov na nemocničných izbách. Chcú im pomôcť  zahnať chmúrne myšlienky a smútok, že nemôžu spať vo svojej postieľke. Prenesú ich do sveta fantázie - Vesmíru či lesa – kde sa odohrávajú zázračné príbehy, do ktorých klauni vtiahnu aj deti. Janka Sovičová je jednou zo 4 členov autorského tímu, ktorí pripravil dramaturgiu a scenár celého program. V súčasnosti vedie workshopy a pripravuje aj ďalších kolegov – zdravotných klaunov a klaunky z celého Slovenska na účinkovanie v tomto programe. Janka je vyštudovaná bábkoherečka a zdravotnou klaunkou je už 20 rokov Porozprávala o tom, aká je večerná atmosféra v nemocnici, aké príbehy rozohrávajú večer v nemocniciach, ako prebiehala príprava nového formátu klaunovania. Prezradila aj to, ako zvláda všetky svoje aktivity popri 4 deťoch, ktoré sú rovnako akčné ako ona a majú plno záujmov a krúžkov - od gymnastiky, plávania, klavíra... Jej syn Max je dokonca majster sveta v motokárach.

„Nadhľad zdravotného klauna, mi pomáha aj v pozícii riaditeľa knižnice: lebo keď nejde o život, tak nejde o nič.“
„Miluj a rob, čo chceš“ – to bolo motto Antona Habovštiaka a Roman Večerek sa s ním stotožňuje ako riaditeľ knižnice aj ako zdravotný klaun. Hovorí, že klaunovanie ho učí pokore, čo si uvedomil hlavne vtedy, keď klaunoval v nemocnici pre svoju čerstvo operovanú dcéru, ktorej ešte ráno neveril, že je naozaj chorá a poslal ju do školy. Ona mu odpustila a zložila mu po klauniáde veľkú poklonu. Tento a ďalšie príbehy, ktoré sa ho najviac dotkli, spísal a je spoluautorom knihy zdravotných klaunov Na zázraky máme nos. Knihy miluje a hlavne číta a preto už piaty rok vedie Oravskú knižnicu Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne, ktorú od začiatku transformuje na komunitné, kreatívne a bezpečné miesto pre všetkých. Poskytli napr. priestor deťom, ktoré chceli založiť mládežnícky parlament, počas pandémie spustili projekt Psychológ v podkroví. Hoci miluje knihy, ich vôňu a šuchot papiera, nebráni sa novým technológiám. Sám počúva audioknihy a aj v knižnici nabehli na technologický vývoj - ponúkajú digitálne knihy, dokonca špeciálne vyvinutý program pre deti s dyslexiou. A digitálnym čitateľským preukazom, ktorý zaviedli v Oravskej knižnici ako prví na Slovensku, ohúrili aj v Nórsku. Aj ďalšie zaujímavosti o klaunovaní, knihách a knižniciach porozprával v Podnoske Roman Večerek.

”Keď máš misiu, ktorá teba samého strašne baví, tak to nemôže zlyhať.” 
Kaťuša je už 5 rokov zdravotnou klaunkou a malí pacienti ju poznajú ako šoférku sanitky Vrkočatú. Okrem toho je herečkou v nezávislých divadlách Uhol 92, NUDE a DPM, popri tom vedie i divadelné kurzy pre deti aj dospelých v LUDUSe. Každý deň sa snaží začať dobre naladená a kedykoľvek ju stretnete, nakazí vás dobrou náladou. Nemá rada limity a prácu zdravotnej klaunky miluje, lebo jej dáva veľkú slobodu. Hovorí, že vďaka improvizácii môže byť svet zrazu bujný ako prales a môže sa stať čokoľvek. Napríklad aj módna prehliadka priamo v nemocnici...  

„Keď sa niekto chce stať zdravotným klaunom, potrebuje poznať, kým je, veriť si a byť ochotný vstúpiť do toho nekomfortu, prekročiť svoje hranice.“
  
Túžba stať sa zdravotnou klaunkou ju doviedla na výberové workshopy Červeného nosa štyrikrát a v tomto roku sa jej sen naplnil. Hovorí, že jej čas musel dozrieť a ona osobnostne tiež. Len pred niekoľkými mesiacmi sa stala súčasťou bratislavského klaunského tímu a začala s veľkým rešpektom, ale aj s veľkým nadšením navštevovať detské oddelenia nemocníc. Už samotný výberový workshop bol pre ňu veľkým zážitkom a postupne plánuje začať klaunovať aj v ďalších programoch pre deti aj dospelých. Čo radí uchádzačom, ktorí sa aktuálne hlásia do Červeného nosa? Ako prebieha výberový workshop a aká je cesta začínajúceho profesionálneho zdravotného klauna, kým naostro začne navštevovať nemocnicu? Vníma rozdiel medzi divadelným a zdravotným klauningom? Čo je to slam poetry a prečo má vieru v mladých ľudí? Aj tieto otázky zodpovie Monika Štolcová, nová zdravotná klaunka, slamerka, bábkarka a čerstvá absolventka Ateliéru fyzického divadla na Janáčkovej univerzite múzických umení. 

„Prišiel mladý muž a keď som mu porozprávala o našich aktivitách, povedal: Viete, ja by som teraz chcel prestať fajčiť, tak tie peniaze, ktoré by som dal na cigarety, pošlem každý mesiac Červenému nosu.“
 
Už ste sa dnes zasmiali? Takto vás môže osloviť na ulici sympatická študentka Ema. Okrem toho, že študuje bábkoherectvo, už druhý rok spolupracuje s Červeným nosom ako fundraiserka v projekte osobného oslovovania potenciálnych podporovateľov v uliciach a v nákupných centrách. Aktivity združenia, o ktorých im rozpráva,  ju oslovili natoľko, že by sa aj sama v budúcnosti chcela uchádzať o prácu profesionálnej zdravotnej klaunky. V podcaste prezradila, prečo sa rozhodla pre prácu fundraiserky, ako to prebieha, ale aj to, ktoré stretnutia s darcami zanechali v nej najsilnejšie spomienky.

„Samozrejme že sa stávaš náročným divákom, ale neznamená to, že ťa príbeh nevie pohltiť. Mám rád filmy, keď som citovo zaangažovaný. Keď prežívam niečo s hrdinom, hrdinkou. Keď zakričím: veď už to povedz!“
 
Janko Mikuš je profesionálny zdravotný klaun, režisér, scenárista, pedagóg, výtvarník aj zakladateľ kultúrneho centra Diera do sveta v Liptovskom Mikuláši. Mnohí ho poznajú aj ako autora rozhlasových hier a zábavných relácií v rádiách RTVS. Hoci pred 10 rokmi učil ako interpretovať Sheakspeara, interpretačné divadlo ho dnes už nebaví a uchvátila ho viac tvorba improvizovaných filmov či predstavení – teda  bez konkrétneho scenáru - postavených skôr na autentickosti hercov, lebo ho fascinuje robiť niečo, čo vznikne teraz a je neopakovateľné.

„Pýtam sa syna, či má chuť sa učiť a aký predmet sa chce učiť.“
 
Sloboda je jej najdôležitejšou hodnotou. Aj preto vníma homeschooling  ako veľkú výhodu, lebo ich rodine umožňuje cestovať, plánovať a tráviť čas podľa vlastných predstáv. Môže však byť adekvátnou náhradou školského vyučovania? Ako funguje domáce vzdelávanie, aké má výhody a nevýhody nám porozprávala v našom podcaste Ľudmila Andrejková, ktorá svoje skúsenosti a rady poskytuje aj iným rodinám domškolákov. Okrem toho sa venuje koučingu, pomáha tiež tínedžerom správne nasmerovať ich život počas letných táborov Mám na to. Venuje sa aj filantropii a pomoci iným - bola napr. iniciátorkou zbierok pre ľudí, ktorí prišli o domov pri výbuchu bytovky v Prešove, zbierok na liečbu vážne chorých detí, pomáhala aj Ukrajinským rodinám po vypuknutí vojny.

„Beh je pre mňa hudba, je to nejaký rytmus. Na všetky skladby od Qeenu sa mi dobre behalo, ale keď začalo Radio Gaga, tak strašne sa zmenilo to tempo, že sa na to nedalo behať. Teraz behám bez hudby a vnímam viac svoje telo.“
 
Mariana je zdravotnou klaunkou, ktorá je súčasťou mnohých programov Červeného nosa pre deti aj dospelých, vrátane pripravovaných Klaunských večerníčkov. Je tiež hudobníčkou a herečkou. Okrem umenia má však aj ďalšie vášne, o ktorých  s nadšením rozpráva. V Podnoske porozprávala napríklad o tom, koľko druhov maku existuje a aké široké využitie má táto drobná plodina,  o práci na makovej farme v Jarnej a o tom, ako jej - dievčaťu z mesta - prirástol k srdcu život na dedine. Aj preto, že tam objavila ideálne podmienky na svoju ďalšiu vášeň – behanie, v ktorom už zaznamenala aj niekoľko úspechov. Už onedlho ju čaká nová výzva - štafetový beh Od Tatier k Dunaju, keďže je súčasťou tímu Červeného nosa, ktorý je charitatívnym partnerom tohto legendárneho behu. Beh Od Tatier k Dunaju je spojený s výzvou na podporu nového programu Klaunské večerníčky, ktorý pripravuje Červený nos uviesť už túto jeseň na detských onkológiách.

“Ja vždy fandím dieťaťu a rodiča sa snažím upokojiť. Dieťa je totiž ako pánbožkova kravička - vezme si a zje, čo potrebuje.” 
 
Mnohí rodičia diagnostikujú svoje deti cez google a potom chodia k lekárovi po lieky ako do reštaurácie: “toto si prosím, toto si prosím”, hovorí pediatrička MUDr. Katka Šimovičová, ktorá je zároveň predsedníčkou Červeného nosa a svoj titul Slovenka roka považuje za ocenenie všetkých zdravotných klaunov. Lekárkou sa vraj stala “z trucu”, lebo sa jej nepáčilo, ako ju v detstve neustále kritizovala jej doktorka za to, že jej nechutilo jesť a bola chudá. Povedala si, že ona by takou doktorkou nikdy nebola. Tvrdí, že dieťa je ako pánbožkova kravička - ide si vlastnou cestou a zje to a toľko, koľko potrebuje. Najväčšou odmenou je pre ňu, keď sa jej pacienti po niekoľkých rokoch vrátia so svojimi deťmi. V Podnoske poradila, aké triky použiť pri vyberaní kliešťa a kedy treba spozornieť a navštíviť lekára. Upozornila rodičov, ako sa pripraviť na ďalšie nástrahy leta a čoho sa vyvarovať.  Prezradila tiež  prečo jej vnučka nechcela odísť po hospitalizácii z nemocnice.

„V choreografii mám rád organizovaný chaos. Akoby si otvoril švajčiarske hodinky a každá častica robí niečo iné, ale zapadá to do seba.“
 
Laco Cmorej hovorí, že je samorast, keďže choreografiu ani tanec neštudoval, vždy však miloval pohyb a nedokáže stáť na mieste.  Objavil sa aj v talentovej show a podarilo sa mu vypracovať na uznávaného a žiadaného choreografa u nás aj v Čechách. Angažujú ho nielen v činohre, operách, muzikáloch, balete, ale aj vo videoklipoch, sám je autorom niekoľkých projektov. Vyštudoval rómsku pedagogiku, a aj to ho zavialo k organizácii Divé maky, ktorá sa venuje hľadaniu a podpore talentov medzi rómskymi deťmi.